МУНИС ХОРАЗМИЙ ҚАРАШЛАРИДА ТАЪЛИМ-ТАРБИЯ ВА УНИНГ АҲАМИЯТИГА ОИД ПАНДНОМАЛАР

Main Article Content

М.А.Каландарова

Аннотация:

Ушбу мақолада Хива хонлиги давридаги таълим ва тарбияга оид фикрлар, шунингдек ўз замондошларининг Мунис Хоразмий шахси ва ижодига бўлган илк муносабатлар, Муниснинг лирик асарларида илм ва хунарга оид ғоялар ёритиб берилган.

Article Details

Как цитировать:

Каландарова, М. (2022). МУНИС ХОРАЗМИЙ ҚАРАШЛАРИДА ТАЪЛИМ-ТАРБИЯ ВА УНИНГ АҲАМИЯТИГА ОИД ПАНДНОМАЛАР. Педагогика и психология в современном мире: теоретические и практические исследования, 1(26), 40–46. извлечено от https://in-academy.uz/index.php/zdpp/article/view/6112

Библиографические ссылки:

Hunway J. An historical account of British trade over the Caspain Sea: With the authors jornal from England through Russia; and Back through Russia, Germany and Holland 2 d ed., revised and corrected. Vol. I–II. – London, 1754.

Hilmersen Gr. Nachrichten uber Chiva, Buchara, Chokand und den nordwesten Theil des chinesischen Statees, gessemmelt von dem Prasidenten der asiatischen Grenx–Cjmmision in Orenburg, General–Major Gens, bearbeitet und mit Fmmerkungen versehen von Gr. Hilmersen. Neudruck der 1839. Osnabruck, 1968 (Beitrage zir Kenntnis dts Russischen Reiches und der angranzenden Lander Asens.

Schakesprer R.A. A personal narrative of a Journey from Heart to Ourenbuirg, in the Caspian, in 1840. Blacwood’s Magazine, N 320. Vol. LI (1842).

Vambery A. Travets in Centraj Asia being accjunt of a journey from Teheran across the turkoman desert on yhe on the eastern of the Caspian to Khiva, Bokhara ayn Samarkand performed in the Year 1863. London, 1864 (Repr. NewYork, 1970). Вамбери Арминий. Путеществие по Средней Азии из Тегерана в Хиву, Бухару и Самарканд. – М., 1867.

Michell. A narrative of the Russian millitary txpedition to Khiva; conducted be prince Alexander Bekovich Cherkasski in 1717. - London, India Office. 1873.

Barnaby F. A ride to Khiva: Travers and adventures in Central Asia. 4 th ed. – London–Paris–New York, 1976.

Abbot J. Narrative of a Jorney hrom Heart to Khiva, Moscow and St. Peterburg during the Lfte Russian invasion of Khiva: With some account of yhe court of Khiva and the Kingdom of Khaurism. 3 rt el. Vol. I–II. – London, 1884.

Landesdell H. Russian Central Asia inelubing Kulja, Bokhara, Khiva and Merv. Vol. 1–2. – London, 1885 (Repr. New York, 1970).

Moser H. A travels I’Asie Centrale. Impresions de voyage. – Paris, 1885.

Collet H. Contribution rowars the detter Khowledge of the topography, ethnographe, resources and history of the Khanat of Khiva, cjmpiled (for political and millitary reference) by H.Collet. Cflcutta: Foreing Deparnament Press, 1873. II (Central Fsia. Ed. By C.M. Mag Gregor. Ol. 6. Section 1).

Sahnau E. Zur Geschichte und Chronologie von Khwarizm. Theil I–II. – Wien, 1873.

Schwarz F. Turkestan, die Wiege der indo-germaischen Volker. Nach funfxehnjahrigen Aufenthall in Turkestan dargesetellt. Freiburg im Breisgau, 1900.

Ging and Combas K. The pears of of UzbekisanL Buxara, Samarkand and Khiva. – Budapest, 1974.

Goldenstein Y. Samarkand–Buxara–Chakrisiabz–Khiva. – Paris, 1995.

Pander K. Sowietischer Orient. Kunst und kultur, Geschechte und Gegenwart der Volker Mittelfsiens/ – Koln, 1982.

Мак-Гахан Януарий Алоизий. Военные действия на Оксусе и падение Хивы.– М., 1875.

Bregel Y. Bibliography of Islamic Central Asia. Compiled and edited by Yu¬ri Bregel. Indiana University. Part II. Descriptions and Travel; Written Sources for Cent¬¬ral Asian History; Ethnography; Folklore; Folk Entertainments; Physical Anthropology. 1995.

Holdeworth M. Turkistan in the nineteenth century: A brief history of the Khanates of Bu-khara, Kokand and Khiva. – London, 1959.

Becker S. Russias protectorates in Central Asia: Bukhara and Khiva, 1865-1924. – Cambridge. MA: Harvard University, 1968.

Wheeler G.E. The modern history of Soviet Central Asia. – London-New York, 1964.

2017 йил 9 декабрдаги қишлоқ хўжалиги ходимлари кунига бағишланган тантанали маросимдаги «Ризқ-рўзимиз бунёдкори бўлган қишлоқ хўжалиги ходимлари меҳнатини улуғлаш, соҳа ривожини янги босқичга кўтариш – асосий вазифамиздир» номли маърузасидан. “Халқ сўзи” газетаси 2017 й 4-сон.

Мунис. “Мунисул – ушшоқ” (мукаммл девон). ЎзФА ШИ Қўлёзмалар фонди, инв. №940, 1002-101а-варақлар.

Мунис. “Мунисул – ушшоқ” (мукаммл девон). ЎзФА ШИ Қўлёзмалар фонди, инв. №940, 100б-101а-варақлар.

С.Ҳасанов. «Хоразм мутафаккирлари таълим тарбия тўғрисида» Т.: «Ўқитувчи» нашриёти, 1985 йил 28-б.

В.А.Абдуллаев. Ўзбек адабиёти тарихи. Иккинчи китоб. Т.: «Ўқитувчи» нашриёти, 1980 йил 235-б.

Мунис. “Мунисул – ушшоқ”, 1875. Хива тошбосмаси, 6-бет.

С.Ҳасанов. «Хоразм мутафаккирлари таълим тарбия тўғрисида» Т.: «Ўқитувчи» нашриёти, 1985 йил 29-б.

С.Ҳасанов. «Хоразм мутафаккирлари таълим тарбия тўғрисида» Т.: «Ўқитувчи» нашриёти, 1985 йил 29-б.

Мунис. Сайланма. Т.: Ғ.Ғулом номидаги адабиёт ва санъат нашриёти, 1980. 12-бет.

Қаранг: Ўзбек адабиёти тарихи. IV-том. Т.: “Фан”, 1978. 400-бет

нашриёти, 1980. 21-бет.